Prehliadka mesta? Áno, aj nabudúce!

Videli ste už niekedy ponuku "bezplatných" prehliadok mesta, ktoré robia miestni obyvatelia? Ich pláca je vlastne tringelt, teda váš dobrovoľný príspevok. Sprievodcovia sú viac motivovaní, zväčša zábavní, majú mesto naozaj naštudované, žijú v ňom a poznajú asi každé zákutie. To dáva týmto prehliadkam punc autenticity. Prvý krát som na niečo také nahovorila celú rodinu v kolumbíjskej Cartagene.

Neviem, ako to je inde, ale na stanovenom mieste sme mali o vyhradenom čase hľadať biely dáždnik. Nebolo to ťažké, bielych dáždnikov bolo viac a aj ľudí tam bolo pomerne veľa. Najprv som sa zľakla, že či z prehliadky vôbec niečo budeme mať. Sprievodcovia si nás rozdelili aj podľa sprevádzajúceho jazyka a tiež podľa počtu. Náš sprievodca si nás na začiatku (aj na konci) odfotil (predpokladám, že to bola kontrola agentúry, či odovzdal správne províziu), každý turista povedal odkiaľ je a išli sme. Medzi cestovateľmi z rôznych krajín sa objavila sympatická mladá blonďavá Češka. Cestovala už šiesty týždeň sama samučičká hore dole po Kolumbii. Bola šťastná, spoznala milión ľudí a čo je dôležité, ukázala mi iný, slobodnejší a odvážnejší pohľad na cestovanie. Bola tam ešte jedna "suseda" a to presne z neďalekej Viedne. A tak sa nám tam, v strede mesta Cartagena vyformovala jedna malá veselá stredoeurópska partička.

Počas prehliadky sme sa dozvedeli o meste určite viac ako keby sme šli sami, lebo v tom teple, únave a za občasného mrnčania detí by sme len blúdili a informácie mali len z toho, čo nájdem na internete v hoteli.

Počas prehliadky sme sa nechali zlanáriť pouličnou mandarinkovou šťavou. Bola to najlepšia šťava akú sme kedy pili. Smola, že až tesne pred dopitím nám sprievodca povedal, že by neveril týmto drinkom, lebo voda môže byť hocijaká. A aj bola. Všetci sme skončili s hnačkou. Ešteže v strednej Amerike majú kokosové orechy na každom rohu. Ak by ste to nevedeli, tak voda z mladého kokosového orecha parádne hydratuje a zlepšuje tento nemilý stav. Odvtedy na ulici nič nepijeme, pretože to, že sa nám a ani deťom nikdy nič podobné nestalo, sme navždy chránení. NIe sme. Opatrnosti nikdy nie je dosť.

Ale teda späť k krajším zážitkom. Videli sme nádherné domy, nazdobené balkóny, miesto inkvizície, všetky Miss Columbia na chodníku slávy, slávne kostoly, námestia a typické kolumbíjske predavačky ovocia. Sochy, umenie, kolumbíjsku sochu sv. Kataliny - obdoba filmového Oscara. Sprievodca nám povedal krásne historky a prehliadku ukončil na mieste, kde sme mohli pozorovať západ slnka nad morom. Romantika.

Po prehliadke sme sa našou stredoeurópskou partičkou vybrali na živé námestíčko večerať. Neviem prečo sme šli na sushi. Totálny fail. Ale asi sme už všetci mali toho tradičného jedla, čo je vyprážané s vyprážaným, dosť.

A čo sa tam prosím Vás nestalo!!!! Naša nová kamarátka Češka nám len tak z ničoho nič prehodila, že sa má stretnúť so synovcom Gabriela Garciu Marqueza.

Čo myslíte, stretli sme sa, či to bol len výmysel? Počkáte si na výsledok, kým ho napíšem?

#cestovanie