Posledný blog síce končil slovami, že ďalšie kroky smerovali do kmeňa Embera, ale mali sme ešte jeden mini zážitok, ktorému som sa rozhodla venovať jeden blog.
Predposledné ráno sa Eliška zobudila s tým, že ju bolí zub. Netušili sme ako veľmi, ale preventívne som pozrela v akom stave sú v Paname služby zubárov. Na moje počudovanie som zistila, že v Paname funguje „dental tourismus“. Američania a kanaďania tu chodia na kompletné ošetrenia chrupu. Podľa recenzií sa tu klientovi naozaj trpezlivo a profesionálne venujú. Niekde vraj majú aj také obrazovky, na ktorých klient môže pozerať priamy prenos operácie svojho chrupu. Bonusom je výhodná cena.
A tak som na internete som našla peknú luxusnú kliniku, ktorá bola od nášho hotela 350m. Bohužiaľ, bez špecialistu na detský chrup. Hneď na to som našla detskú zubnú kliniku a lámanou španielčinou nás objednala na 10:00.
Mali sme k dobru ešte hodinu a pol, tak šup rýchlo do hotelového bazéna. Inak je to naša záchrana, lebo v meste Panama nie sú pláže, morská voda je vraj znečistená a krajšie pláže vzdialené minimálne 1,5h. od mesta.
Zubárka nás vzala asi o 12:00, lebo pred nami mala ešte svojich klientov. Bola krásna, vedela anglicky, mala 58 rokov, vyzerala maximálne na 45, bola na Slovensku pred 18 rokmi a volala sa Elisa. To sa mojej Eliške ohromne páčilo. Netušila však, čo ju čaká. Sestrička jej prezrela ďasná. Zistila, že má (úplne inde) hnisavý vačok. Ja jej vravím (lámanou spanish), že to nieeee, inde ju bolí. Ona na mňa, že tam je hnisavý vačok. Hneď jej spravila mini rontgen jedného aj druhého zubu. Odviedla nás do inej miestnosti na panoramatický rontgen chrupu. Potom prišla lekárka a hovorí, že tu aj tu je infekcia a keby to bola moja dcéra, dala by som jej oba zuby vytrhnúť.
Miestnosť je pokreslená detskými postavičkami. Eliška by skôr ocenila Harryho Pottera, ale to je teraz vedľajšie. Dlhé psychické prípravy a pohodlná poloha. Leží prikrytá dekou, lebo klíma majú nastavenú asi na 16 stupňov, čo spolu so strachom je pocitovo možno aj severný pól. Konská dávka anestézy. Jeden zub je vonku. Eliška od radosti a úľavy kričí: "I did it!"
Druhý, spodný zub má silnejší koreň, aj keď je tiež mliečny. Chudák decko je už zmordované, oslintané. Mne sa chce od nervov tiež plakať. Preto nastáva výmena rodičov pri deťoch.
Viktor podporuje novou silou Elišku a ja tŕpnem spolu s Nataškou v malej herničke, ktorú majú v čakárni. V pekne pomaľovanej miestnosti plnej hračiek sa Nataška pekne potichučky a disciplinovane hrala, kým jej sestra statočne bojovala so zubným kazom.
Prichádza zmorená Eliška, dva zuby v umelom obale, Viktor má v obálke popis procedúry, účet na 160,- dolárov, 3 rontgeny. Lúčime sa s pani doktorkou Elisou, Eliška ju aj od úľavy postíska a ideme do hotela. Poobedný šlofík naozaj potrebujeme všetci. Ale len Eliška si pod vankúšom nájde 2 doláre. Zúbková víla v Paname totiž nenosí eurá.
Samozrejme, ďalší deň je deň, kedy máme naplánovaný výlet do kmeňa Embera. S opuchnutým lícom a detským cucacím panadolom sa odvážime na túto trojdňovú výpravu. Ako nám bolo sa dozviete v ďalšom blogu.
